"V strednej Európe druhej polovice 19. storočia sa karikatúra stala dominantným žánrom nového politického média: humoristického, prípadne satirického časopisu. Najeho obálke, ale aj na ďalších stranách sa objavovalo množstvo karikatúr, často doplňaných nadpismi, vysvetlivkami či dialógmi. Väčšina z nich sa vzťahovala na každodennú politiku. Od sedemdesiatych rokov 19. storočia, keď hospodárska kríza urýchlila postupný úpadok liberalizmu, sa v antiliberálne orientovaných periodikách začali čoraz častejšie objavovať protižidovské námety...Antisemitskí karikaturisti sa mohli oprieť o inventár stereotypov takzvaných „východných židov“ z Haliče a Ruska, ktorý sa ustálil už v prvej polovici 19. storočia...(Příkladem takového časopisu budiž Černokňažník;) V rámci ostrej satiry maďarizácie od začiatku využíval antisemitizmus...(,avšak) nenašiel v úzkom prostredí slovenskej inteligencie kvalitného karikaturistu, a preto sa začiatkom osemdesiatych rokov obrátil do Čiech. Od roku 1886 objednával politické karikatúry u českého výtvarníka Mikoláša Aleša...Aleš velmi dobre pochopil, čo má karikatúra vyjadrovať...Aj bez nadpisu by v nich Európan konca 19. storočia musel okamžite rozpoznať „židov“. Pointa vyjadruje základnú premisu antisemitizmu, podla ktorej „židia“ podriaďujú „ideály“ – v epoche nacionalizmu šlo predovšetkým o národné ideály – kolektívnemu egoizmu, ktorého nástrojom je medzinárodný kapitalizmus: „Kde je gšeft, tam som aj ja.“... (tak zovaný) „Židovský virtus“ (charakter)...(Aleš dostal k nakreslení karikatury roku 1894 tyto instrukce:) „U prostred púšti (dolnozemskej, maďarskej), vypína sa veliká socha ,Árpáda‘; ale tento Árpád vyzerá ako polský žid – karikatúra žida, ohromný nos, rty široké, tlsté, pajsesy vykrútené a vysiace popri ušiach až niže brady, nohy krivé ako šable, na hlave má židovskú polskú baranicu, čižmy s ostrohámi, nohavice a kabát vyšnurované, ale miesto atiky má cez plece prehodený kaftan židovsko-polský. Okolo tejto sochy tancujú – vlastne divoko vyskakujú židia, židovky a židovčence všetko v maďarskom kroji, ale typické židovské tváre a postavy. (...) Obraz má persiflovať ideu maďarského žida Csongrádyho, ktorý vyzval židov, aby sbierali na sochu Árpáda, ktorá má sa odhaliť na jubilejnú slávnosť príchodu Maďarov do Uhorska.“ - Miloslav Szabó, "Palestinam Occidentalem". Karikatúra ako prameň k výskumu Rakúsko-Uhorskému antisemitismu na prelome 19. a 20. storičie, IN: Prameň - jeho funkcia, význam, interpretácia a limity v historickom výskume, Nitra 2010, s. 129-145.
