Maďarský obraz Čecha v době První republiky

15.07.2013 11:46

"Obraz Čechov sa tedaz veľkej časti vytváral na základe zážitkov, ktoré maďarská inteligencia získala po roku 1918...Prvý zážitok Maďarov, ktorí sa po prvej svetovej vojne ocitli v Československu, bolo stretnutie s Čechmi v prvých dňoch roku 1919, keď legionári obsadili okolie Dunaja a Ipľa...Rezső Peéry, ktorý bol včase vzniku Československa ešte študentom, takto písal o svojich pocitoch: „Keď som bol gymnazistom, nielen že som rešpektoval Čechov, ale som sa ich aj bál. V mojich nervoch prežívala spomienka: paľba, ktorú vo februári 1919 na mňa a na môjho o päť rokov staršieho priateľa Gusta Szelényiho spustil legionár oblečený do talianskej uniformy na bratislavských Širokých schodoch.“...Legionári, ktorým nebolo cudzie ani násilie, sebavedomý český úradník, ktorý vytlačil maďarského občana z miesta v štátnej správe, zabezpečujúceho živobytie, to bol obraz, ktorý sa utvoril v maďarskej verejnej mienke o Čechoch – kolonizátoroch...Endre Kovács, ktorý svoje dospelé roky prežíval v medzivojnovom období v Bratislave a voči československému štátu neprechovával žiadne nepriateľské pocity, vo svojich spomienkach píše: „Čerstvo usadený [český] úradník bol v podstate kolonistom, nehovoril ani jazykom toho národa, do ktorého prišiel. Je pravdou, že česká inteligencia bez výnimky ovládala nemčinu, rozumela slovenčine, ale za žiadnu cenu by nebola vyslovila ani jedno slovo po slovensky...český element nesplynul s pôvodným obyvateľstvom, nezaujímali ho myšlienky kultúrneho transferu,...hodil len do spoločnosti Čechov, nakupoval len včeských obchodoch, s Maďarom alebo Nemcom udržiaval len úradné styky.“ ...(Avšak líbilo se jim) voľnejšie správanie sa českej mládeže a ochota českých „holek“ k zoznamovaniu sa...Český ľud sa od dávnych čias, odkedy to bolo nevyhnutné, cíti ako jedna rodina...v ich radoch sa vyvinul istý typ patriarchálnej demokracie, akýsi pocit solidarity hneď na počiatočnej čiare...Vo zvykoch početného českého malomeštiactva neexistujú rozdiely: od ministerského radcu po posledného ševca majú rovnaký štýl, rodina rada žije v kuchyni, čeľaď sa pokladá za príslušníkov rodiny a po obede si sadá k stolu panstva hrať mariáš – v maďarských pomeroch jeniečo také nepredstaviteľné...V očiach (některých Maďarů) sa Česi objavujú priam ako národ bez histórie, ktorý nemá takmer nijaké väzby k svojej minulosti (a ak má, tak len k predbielohorskému obdobiu), a ako ukazuje aj ich hymna, viažu sa ku krajine, nie k udalostiam, ktoré sa tam odohrali..." - Attila Simon, Menšinové stereotypy. Obraz Čechov a Slovákov v prácach maďarských autorov zo Slovenska v medzivojnovom období, IN: Etnické stereotypy v historickom výskume 2/2012, s. 165-175.