Otroci Starých Slovanů

04.12.2013 10:38

"Vytváranie ranostredovekých štátov v Európe sprevádzali mnohé vojny, z ktorých pre víťazov plynul značný prílev zajatcov-otrokov. Tí sa stávali objektom predaja a kúpy. Patriarchálne otroctvo sa ako zdroj pracovnej sily stalo významným prvkom v rodiacich sa ranostredovekých štátoch. O otrokoch a otroctve u starých Slovanov sa dozvedáme z písomných prameňov už zo 6. storočia...O obchode s otrokmi – vojenskými zajatcami informuje celý rad historických správ arabskej, perzskej, byzantskej i európskej proveniencie. Oboznamujú s cestami kupeckých karaván, ktoré smerovali z Kyjeva cez Poľsko do Čiech a Nemecka, po riekach Don a Volga do hlavného mesta Chazarov Itilu, do krajiny volžských Bulharov, do ďalekého Bagdadu, kam privážali kožušiny, med, vosk, meče, jantár a otrokov...Keďže Slovania boli v tom čase spolu s ďalšími kmeňmi veľkým postrachom pre celú Byzanciu, (líčení o dobrém zacházení s otroky) azda mala u gréckych vojakov vyvolávať pocit, že sa bojov so Slovanmi nemusia obávať: „... otroci, nachádzajúci sa u Slovanov v zajatí, na rozdiel od iných kmeňov, ktoré držia otrokov nepretržite v zajatí, ohraničujú dĺžku trvania otroctva a dávajú im na výber. Ak si želajú, môžu sa za isté výkupné vrátiť domov, alebo ostať tam, ako slobodní a priatelia."...Z prameňov sa dozvedáme aj o postavení otrokov v slovanskej staroruskej spoločnosti ako o otrokoch-sluhoch svojho pána. Zaujímavé je, že po smrti pána ich v niektorých prípadoch usmrcovali spolu s ním. Obrad pochovávania otrokov spolu s pánom u Rusov opisuje Ibn Fadlán (takto:) "Nebožtík so zbraňou a rozličnými cennými vecami sedel vo veľkom člne, kde boli aj kone, býk, kohút a sliepka a jedna z otrokýň. Zabili ju a potom podpálili veľkú vatru pod člnom. Neprešla ani hodina a čln, drevo, nebožtík i dievča sa premenili na popol. Potom na miesto, kde stál čln, navŕšili zeminu, do stredu postavili veľké drevo, na ktoré napísali meno nebožtíka, meno ruského kniežaťa a odišli.“ Zaujímavý je aj fakt, že s niečím podobným sa stretávame u Skýtov, ktorý v staroveku obývali s Rusou susediace pričiernomorské oblasti. Sprievodné hroby otrokov a otrokýň-konkubín dokladajú archeologické vykopávky veľkých – kniežacích kurganov z 9. – 10. storočia v Černigove, pri Gnezdove a v iných lokalitách...Zo sociálnej kategórie otrokov sa sformovalo predovšetkým služobníctvo ako spoločenský stav plniaci najrozmanitejšie funkcie a spoločenskú objednávku elity, teda kniežaťa, rodiacej sa aristokracie a cirkevnej organizácie. Etymológia staroruského (staroslovanského) slova otrok – sluha, je vytvorené z prefixu ot – ne a slovného základu rek – hovoriť, hovoriaci. Slovo otrok teda významovo znamenalo nehovoriaceho človeka. (Slovom otrok sa u starých Slovanov pôvodne nazývali zajatci, ktorí nevedeli hovoriť slovanským jazykom.)...Významné miesto v korekcii právneho postavenia služobníckej organizácie v štáte a otrockého stavu mala kresťanská cirkevná organizácia. V novom právnom systéme, ktorý sčasti preberá aj štát, cirkev zmenu vzťahov feudál – otrok do roviny feudál – nevoľník fixuje: zakazuje svojvoľné zabíjanie otrokov a tých, ktorí tak činia, stavia na jednu úroveň s heretikmi. V cirkevných poučeniach demonštruje náznaky starostlivosti o otrokov...V 9. – 10. storočí sa obchod s otrokmi z európskych trhov definitívne stráca. To nútilo majiteľov otrokov prehodnotiť ekonomickú rentabilnosť takejto pracovnej sily. V služobníckej organizácii totiž nevytváral reálnu ekonomickú hodnotu a problémom sa stala aj jeho reprodukcia... Táto voľnejšia forma otroctva (otrok bol pripútaný k pôde) sa fakticky menila na nevoľníctvo." Více: Miroslav Daniš, Otroci a otroctvo u Starých Slovanov, iN: Historická revue (online), Dostupné z www: http://www.historickarevue.com/archiv_70.html.